Pôvodný ikonostas chrámu, bol v druhej svetovej vojne veľmi poškodený a dodnes sa zachovala iba jeho časť.
Obyvateľstvo obce je obradovo zmiešané z gréckokatolíkov a rímskokatolíkov.


Eparchia: Košice
Protopresbyterát: košický
Patrocínium: Nanebovstúpenie Pána

Prehľad duchovných správcov farnosti:
1996 - 1997 o. Mgr. Vlastimil Bajužík
1997 – 2004 o. Mgr. Pavol Medviď
2004 - 2008 o. Mgr. Vojtech Hornyák
2008 - o. JCLic Peter Paľovčík

Duchovný správca farnosti: JCLic Peter Paľovčík
Farský úrad: BELŽA 50, 044 58 Seňa
Telefón: 055/ 696 22 44
Farská obec: Belža (358, 118)
Filiálne obce: Bočiar (223, 14), Čaňa (4817, 112), Geča (1482, 27), Gyňov (582, 39), Haniska (1390, 52), Kechnec (876, 63), Kokšov-Bakša (1057, 10), Milhosť (344, 19), Seňa (2084, 116), Skároš (1013, 20), Sokoľany (1080, 49), Trstené při Hornáde (1466, 14), Valaliky (3701, 76), Ždaňa (1335, 22).

Farnosť BELŽA sumár: 21808,751

Farnosť Belža je sučasťou Gréckokatolickej eparchie v Košiciach.

Belža patrí medzi veľmi staré kultivované zeme. Najstaršia písomná zmienka o obci je z roku 1232. Ďalšiu zmienku poznáme už z roku 1257. Vieme dokonca presný dátum, kedy bola vystavená – 10. november 1257. Písomnosť je vlastne potvrdenkou (pro memoria), pravdepodobne kráľa Bélu IV. A pojednáva o tom, že Ivan a Micol z Belže sa spolu so županom Marhardom zúčastnili kráľovskej výpravy v Štájersku. Podľa historických údajov a dokumentov uvedených historikom Branislavom Varsíkom, Belža bola už v 2. polovici 13. storočia vyvinutá dedina. Micol a jeho príbuzní držali Belžu ešte aj za vlády Kráľa Ladislava. Belžu dlhší čas držali v moci zemania a to aj v 14. a 15 storočí. Ak však vezmeme do úvahy staršie údaje a údaje z 15 storočia, dedina sa pravdepodobne dosť vyľudnila, o čom svedčí zápis, že v roku 1427 tu bola len jedna porta, čiže tu žilo 5 až 30 ľudí. Jej majiteľom bol Šebastián z Belže. Zaujímavosťou je, že v genéze názvu obce historik Varsík z roku 1472 uvádza meno Kapolnas Belse, čo dáva predpoklad, že tu existovala kaplnka, či chrám a podľa toho dostala aj meno. To isté sa spomína aj neskôr z roku 1512. Pravdepodobne sa dedina skladala z troch usadlostí a ich názvy sa dodnes zachovali: Kapolnas Belža, Siget Belža a Sándor Belža. Murovaný chrám v Belži bol postavený v roku 1818 a krstným otcom pri posviacke chrámu bol gróf Zichy, majiteľ hradu v Haniske. Mal krásny úplný ikonostas, ktorý bol zhotovený a posvätený v roku 1903. Bohužiaľ bol počas vojny poškodený, tak, že pri rekonštrukcii, radu ikon sviatkov s poslednou večerou nedali na miesto, lebo boli veľmi poškodené. Chrám má štyri elektrifikované zvony, piatý, údajne ten najkrajšieho zvuku a najväčší, bol zrekvirovaný uhorskou armádou, rozbitý a odvezený. Obyvateľstvo je obradovo zmiešané. Napriek tomu, že dve tretiny obyvateľov je rímskokatolíckeho náboženstva, celá obec navštevovala gréckokatolícke obrady a žila podľa duchovnosti byzantského obradu. Rímskokatolíckí duchovní prichádzali sem len spovedať pred veľkými sviatkami a vysluhovať niektoré sviatosti, ale tak to bolo aj opačne, našich gréckokatolíkov vo filiálnych obciach obsluhovali rímskokatolíckí duchovní. Schematizmus z roku 1948 uvádza, že farnosť mala 1186 veriacich, dnes po genocíde 18-ich rokov a ostatných známych okolností, upadol počet gréckokatolíckych veriacich na 751 duší. Toho času je chrám v zlom technickom stave, nakoľko drevená klemba a nosné trámy strechy sú červotočom veľmi napadnuté a zničené. Vyžaduje vo veľmi krátkej dobe úplnú rekonštrukciu. Vnútorné steny, okrem klemby, boli v roku 2006 nanovo premaľované, takže chrám vnútorne celkom ožil, stal sa svetlejším. Vonkajšia fasáda chrámu bola obnovená a posvätená v roku 2007 zásluhou obetavosti kuratorov a celého spoločenstva.